Ostatné
Dobrý deň, snažím sa informovať ohľadom finančného poradenstva a som obozretný, aby som si vybral správneho finančného poradcu.
Na vašej podstránke "Finanční poradcovia" (link 1) je v bode 4 napísané, citujem "finančný poradca nemôže byť zároveň finančným agentom, tzn. môže Vám síce poradiť, ale nemôže Vám sprostredkovať už konkrétnu finančnú službu, napr. poistenie alebo úver", to znamená, že finančný poradca vie iba poradiť kde investovať, ale nemôže priamo poskytnúť sprostredkovanie - brať províziu za sprostredkovanie finančného produktu. Našiel som ale finančného poradcu, ktorý v podstránke cenník uvádza, citujem "Zákon 186/2009 o finančnom sprostredkovaní a poradenstve hovorí, že fungujem ako finančný agent, finančný sprostredkovateľ." Následne v sekcií (často opýtaných) otázok na tejto podstránke píše o provízii, ktorú mu finančná spoločnosť poskytne za sprostredkovanie produktu pre jeho klientov. Rád by som sa informoval, či je toto v poriadku, alebo či by som si mal na podobných "Finančných poradcov" dať radšej pozor. Nerád by som niekde uzatvoril zmluvu o finančnom prostriedku, a následne platil "Finančnému poradcovi" províziu, ktorá napr. pri investovaní môže kľudne dosiahnuť výšku príjmov z investície, alebo napríklad, ako uvádza p. XY, citujem "Pri životnom poistení je provízia od 70 % - 90 % z ročnej platby.", tj skoro dvojnásobok platby za životné poistenie.
Linky
https://www.fininfo.sk/fininfo/financne-produkty/financne-sprostredkovanie-poradentvo/financni-poradcovia/financni-poradcovia.html
Ďakujem Vám za Váš čas a odpoveď.
V nadväznosti na Váš podnet vo veci finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, ktorý bol doručený Ministerstvu financií SR dňa 10. augusta 2023, Vám uvádzame nasledovné:
Podmienky vykonávania finančného sprostredkovania a finančného poradenstva upravuje zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Zákon definuje finančného sprostredkovateľa, inými slovami finančného agenta ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Finančného poradcu definuje ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné poradenstvo na základe písomnej zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva uzavretej s klientom. Dôležité je poznamenať, že finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo a finančný poradca nemôže vykonávať finančné sprostredkovanie (§ 6 a 10 ods. 1 zákona).
Rozdiel v činnosti finančného sprostredkovania a finančného poradenstva spočíva v tom, že finančným sprostredkovaním je predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby a s tím súvisiace poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Finančným poradenstvom sa poskytuje odborná pomoc, informácie, stanoviská, odporúčania a osobné finančné plány klientov vrátane následného uzavrenia alebo zmeny zmluvy o poskytnutí finančnej služby na žiadosť klienta, v jeho mene a na jeho účet.
Zásadný rozdiel je však v prijímaní plnení alebo provízií. Finančné sprostredkovanie vykonáva finančný sprostredkovateľ, resp. agent na základe zmluvy, ktorú má s finančnou inštitúciou a ktorá ho za poskytnutú službu a uzavretie zmluvy s klientom odmeňuje, pričom takýto finančný agent nesmie prijímať akékoľvek peňažné alebo nepeňažné plnenie od klienta. Naopak, finančné poradenstvo sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej s klientom, na žiadosť klienta a za poskytnutie služieb finančného poradcu si klient aj platí.
Finančný agent a finančný poradca je oprávnení začať vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v príslušnom sektore odo dňa zápisu do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri, ktorý vedie Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“).
Na základe Vami zaslaných informácií sa domnievame, že v uvedenom prípade ide o finančného agenta zapísaného v príslušnom podregistri NBS, ktorý vykonáva finančné sprostredkovanie a preto ani neuvádza ceny za poskytovanie svojich služieb pre klientov, keďže mu províziu poskytuje finančná inštitúcia. Čo sa týka výšky provízie pri životnom poistení, ako spomínate, tá môže skutočne predstavovať výrazný podiel z ročnej platby. Ale opakujeme, tú mu poskytuje priamo samotná finančná inštitúcia a nie klient. To že Vám finančný agent pri finančnom sprostredkovaní poskytuje aj poradenstvo je úplne v poriadku, podľa zákona má totiž oprávnenie na poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby; týmto poradenstvom sa však nemá na mysli poradenstvo v zmysle toho, ktoré vykonáva finančný poradca.
V každom prípade Vám odporúčame byť pri nákupe akéhokoľvek finančného produktu, či služby opatrný, dôkladne si prečítať všetky zmluvné podmienky a dôsledne si premyslieť pozitíva aj negatíva finančného produktu alebo služby. Ak však máte pochybnosti o postupe finančného poradcu, finančného agenta, či samotnej finančnej inštitúcie, môžete kontaktovať NBS, keďže dohľad nad dodržiavaním ich činnosti, ako i práv spotrebiteľa na finančnom trhu pri poskytovaní finančných služieb vo vzťahu k subjektom finančného trhu vo všeobecnosti patrí do jej kompetencie. NBS vystupuje ako orgán ochrany finančného spotrebiteľa a súčasne i ako orgán dohľadu nad finančným trhom.
Na záver si Vás dovoľujeme informovať, že nakoľko ministerstvo nie je oprávnené vykladať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, na to je oprávnený vecne príslušný súd, naše stanovisko k predmetnej veci nie je právne záväzné.
Podmienky vykonávania finančného sprostredkovania a finančného poradenstva upravuje zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Zákon definuje finančného sprostredkovateľa, inými slovami finančného agenta ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné sprostredkovanie na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou alebo na základe písomnej zmluvy so samostatným finančným agentom. Finančného poradcu definuje ako osobu so sídlom, miestom podnikania alebo umiestnením organizačnej zložky na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva finančné poradenstvo na základe písomnej zmluvy o poskytnutí finančného poradenstva uzavretej s klientom. Dôležité je poznamenať, že finančný agent nemôže vykonávať finančné poradenstvo a finančný poradca nemôže vykonávať finančné sprostredkovanie (§ 6 a 10 ods. 1 zákona).
Rozdiel v činnosti finančného sprostredkovania a finančného poradenstva spočíva v tom, že finančným sprostredkovaním je predkladanie ponúk na uzavretie zmluvy o poskytnutí finančnej služby, uzavieranie zmluvy a vykonávanie ďalších činností smerujúcich k uzavretiu alebo k zmene zmluvy o poskytnutí finančnej služby a s tím súvisiace poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Finančným poradenstvom sa poskytuje odborná pomoc, informácie, stanoviská, odporúčania a osobné finančné plány klientov vrátane následného uzavrenia alebo zmeny zmluvy o poskytnutí finančnej služby na žiadosť klienta, v jeho mene a na jeho účet.
Zásadný rozdiel je však v prijímaní plnení alebo provízií. Finančné sprostredkovanie vykonáva finančný sprostredkovateľ, resp. agent na základe zmluvy, ktorú má s finančnou inštitúciou a ktorá ho za poskytnutú službu a uzavretie zmluvy s klientom odmeňuje, pričom takýto finančný agent nesmie prijímať akékoľvek peňažné alebo nepeňažné plnenie od klienta. Naopak, finančné poradenstvo sa poskytuje na základe zmluvy uzavretej s klientom, na žiadosť klienta a za poskytnutie služieb finančného poradcu si klient aj platí.
Finančný agent a finančný poradca je oprávnení začať vykonávať finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo v príslušnom sektore odo dňa zápisu do príslušného zoznamu v príslušnom podregistri, ktorý vedie Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“).
Na základe Vami zaslaných informácií sa domnievame, že v uvedenom prípade ide o finančného agenta zapísaného v príslušnom podregistri NBS, ktorý vykonáva finančné sprostredkovanie a preto ani neuvádza ceny za poskytovanie svojich služieb pre klientov, keďže mu províziu poskytuje finančná inštitúcia. Čo sa týka výšky provízie pri životnom poistení, ako spomínate, tá môže skutočne predstavovať výrazný podiel z ročnej platby. Ale opakujeme, tú mu poskytuje priamo samotná finančná inštitúcia a nie klient. To že Vám finančný agent pri finančnom sprostredkovaní poskytuje aj poradenstvo je úplne v poriadku, podľa zákona má totiž oprávnenie na poskytovanie odbornej pomoci, informácií a odporúčaní klientovi na účely uzavretia, zmeny alebo ukončenia zmluvy o poskytnutí finančnej služby; týmto poradenstvom sa však nemá na mysli poradenstvo v zmysle toho, ktoré vykonáva finančný poradca.
V každom prípade Vám odporúčame byť pri nákupe akéhokoľvek finančného produktu, či služby opatrný, dôkladne si prečítať všetky zmluvné podmienky a dôsledne si premyslieť pozitíva aj negatíva finančného produktu alebo služby. Ak však máte pochybnosti o postupe finančného poradcu, finančného agenta, či samotnej finančnej inštitúcie, môžete kontaktovať NBS, keďže dohľad nad dodržiavaním ich činnosti, ako i práv spotrebiteľa na finančnom trhu pri poskytovaní finančných služieb vo vzťahu k subjektom finančného trhu vo všeobecnosti patrí do jej kompetencie. NBS vystupuje ako orgán ochrany finančného spotrebiteľa a súčasne i ako orgán dohľadu nad finančným trhom.
Na záver si Vás dovoľujeme informovať, že nakoľko ministerstvo nie je oprávnené vykladať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, na to je oprávnený vecne príslušný súd, naše stanovisko k predmetnej veci nie je právne záväzné.
(Dátum zverejnenia: 06. 09. 2023)
DOBRY DEN, ZAUJIMA MA AKO JE MOZNE ZE MINISTERSTVO FINANCII POVOLILO HERNU V SPISSKOM PODHRADI KTORA NEMA DOSTATOCNU VZDIALENOST OD ZAKLADNEJ SKOLY? PRIDE VAM TO V PORIADKU? JE TO PAR METROV A PODLA ZAKONA MA BYT HERNA, HRACIE AUTOMATY VZDIALENE MINIMALNE 200 METROV
V súvislosti s Vašim podnetom, ktorý ste nám zaslali 29. mája 2023 v súvislosti s údajným povolením umiestnenia herne v blízkosti základnej školy priamo Ministerstvom financií Slovenskej republiky („ďalej len ministerstvo“) uvádzame nasledovné:
Podľa § 100 ods. 1 a 2 zákona č. 30/2019 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešli od 1. júna 2019 kompetencie výkonu štátnej správy v oblasti hazardných hier z ministerstva, Finančného riaditeľstva SR, daňových a colných úradov na Úrad pre reguláciu hazardných hier (ďalej len „úrad“).
Z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu, že ministerstvo nemá informácie o podkladoch (údaje uvedené v žiadosti prevádzkovateľov hazardných hier na prevádzkovanie hazardných hier na území jednotlivých miest a obcí a pod.), Vám odporúčame kontaktovať priamo uvedený úrad. Pre komplexnú informáciu pripájame aj priamy odkaz na webové sídlo úradu:
Podľa § 100 ods. 1 a 2 zákona č. 30/2019 o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prešli od 1. júna 2019 kompetencie výkonu štátnej správy v oblasti hazardných hier z ministerstva, Finančného riaditeľstva SR, daňových a colných úradov na Úrad pre reguláciu hazardných hier (ďalej len „úrad“).
Z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu, že ministerstvo nemá informácie o podkladoch (údaje uvedené v žiadosti prevádzkovateľov hazardných hier na prevádzkovanie hazardných hier na území jednotlivých miest a obcí a pod.), Vám odporúčame kontaktovať priamo uvedený úrad. Pre komplexnú informáciu pripájame aj priamy odkaz na webové sídlo úradu:
https://www.urhh.sk/web/guest/kde_nas_najdete.
Na záver uvádzame, že vyššie uvedené stanovisko ministerstva vychádza z Vami uvedených skutkových okolností a nie je právne záväzné, nakoľko ministerstvo nie je oprávnené vykladať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, na to je oprávnený vecne príslušný súd.
(dátum zverejnenia: 22.06.2023)
(dátum zverejnenia: 22.06.2023)
Chcelby som dať podnet na neoprávnené zadržiavanie fin. prostriedkov VUB bankou po právoplatnom dedičskom konaní. Od 22.2.23 mi VUB banka svojim zavádzaním a zneprístupnením dedičstva odmita do dnešného dňa 4.4.23 naplniť moje dedičské práva k fin. po zosnulom príbuznom. VUB sa mi aj ospravedlnila, k náprave však nedošlo.
Ako mám ďalej postupovať?
S úctou, Jozef Vaculčiak
V súvislosti s Vašim podnetom, ktorý ste nám zaslali dňa 4. apríla 2023 vo veci neoprávneného zadržiavania finančných prostriedkov VUB bankou po právoplatnom uznesení o dedičskom konaní, vzhľadom na skutočnosť, že z Vášho podnetu nie sú zrejmé všetky relevantné skutočnosti a ani Vaša komunikácia s bankou, si Vás dovoľujeme vo všeobecnosti informovať nasledovne:
Sme toho názoru, že v súlade so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré upravujú základné hmotnoprávne a procesnoprávne aspekty dedenia, a teda podľa § 204 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku je prejednanie dedičstva skončené právoplatnosťou uznesenia o dedičstve. Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už skôr. Na základe uvedeného ustanovenia máme za to, že banka by mala byť povinná Vám po predložení právoplatného uznesenia o dedičstve uvoľniť finančné prostriedky poručiteľa v rozsahu uvedenom v uznesení o dedičstve, opätovne však dodávame, že nepoznáme detaily Vašej komunikácie s bankou, najmä aký má banka dôvod Vám finančné prostriedky zadržiavať. Zároveň podotýkame, že oba uvedené právne predpisy patria do vecnej pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR.
Ďalej sa dopytujete na to, ako máte ďalej postupovať, keď Vám banka odmieta vyplatiť zdedené finančné prostriedky. V tomto prípade máte viacero možností:
• Podať sťažnosť banke, ktorá Vám odmieta vyplatiť finančné prostriedky - každá finančná inštitúcia musí mať na základe §10a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vypracovaný a zverejnený reklamačný poriadok, ktorým je povinná sa riadiť a na základe ktorého sa musí zaoberať Vašou sťažnosťou a dať Vám vyrozumenie v stanovenej lehote.
• Podať sťažnosť Národnej banke Slovenska – Národná banka Slovenska podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva dohľad nad subjektmi finančného trhu, a to aj nad bankami a pobočkami zahraničných bánk, a tiež „vykonáva ochranu finančných spotrebiteľov vrátane vybavovania podaní finančných spotrebiteľov a iných klientov dohliadaných subjektov a podaní spotrebiteľských združení súvisiacich s ponúkaním alebo poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov“. Súčasne pripájame, pre komplexnú informáciu, aj priamy odkaz na webové sídlo NBS, kde je uvedené, ako vo všeobecnosti môžu spotrebitelia postupovať, keď nie sú spokojní s poskytovanými finančnými službami: https://www.nbs.sk/sk/ofs/informacie-pre-spotrebitelov/o-nas/riesenie-staznosti.
• Riešiť spor mimosúdne - môžete využiť subjekty alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov (ARS), služby mediátora alebo spotrebiteľských a profesijných združení, služby Centra právnej pomoci alebo riešiť spor v rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania, čiže máte možnosť obrátiť sa na tzv. rozhodcovský súd.
• Súdne riešenie sporu
Na záver si dovoľujeme poznamenať, že výklad zákona podaný ministerstvom alebo iným štátnym orgánom nie je právne záväzný, ale môže mať len informačný charakter. V súlade s § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov jedine Najvyšší súd Slovenskej republiky dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
Sme toho názoru, že v súlade so zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a zákonom č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré upravujú základné hmotnoprávne a procesnoprávne aspekty dedenia, a teda podľa § 204 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku je prejednanie dedičstva skončené právoplatnosťou uznesenia o dedičstve. Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už skôr. Na základe uvedeného ustanovenia máme za to, že banka by mala byť povinná Vám po predložení právoplatného uznesenia o dedičstve uvoľniť finančné prostriedky poručiteľa v rozsahu uvedenom v uznesení o dedičstve, opätovne však dodávame, že nepoznáme detaily Vašej komunikácie s bankou, najmä aký má banka dôvod Vám finančné prostriedky zadržiavať. Zároveň podotýkame, že oba uvedené právne predpisy patria do vecnej pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti SR.
Ďalej sa dopytujete na to, ako máte ďalej postupovať, keď Vám banka odmieta vyplatiť zdedené finančné prostriedky. V tomto prípade máte viacero možností:
• Podať sťažnosť banke, ktorá Vám odmieta vyplatiť finančné prostriedky - každá finančná inštitúcia musí mať na základe §10a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov vypracovaný a zverejnený reklamačný poriadok, ktorým je povinná sa riadiť a na základe ktorého sa musí zaoberať Vašou sťažnosťou a dať Vám vyrozumenie v stanovenej lehote.
• Podať sťažnosť Národnej banke Slovenska – Národná banka Slovenska podľa zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva dohľad nad subjektmi finančného trhu, a to aj nad bankami a pobočkami zahraničných bánk, a tiež „vykonáva ochranu finančných spotrebiteľov vrátane vybavovania podaní finančných spotrebiteľov a iných klientov dohliadaných subjektov a podaní spotrebiteľských združení súvisiacich s ponúkaním alebo poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov“. Súčasne pripájame, pre komplexnú informáciu, aj priamy odkaz na webové sídlo NBS, kde je uvedené, ako vo všeobecnosti môžu spotrebitelia postupovať, keď nie sú spokojní s poskytovanými finančnými službami: https://www.nbs.sk/sk/ofs/informacie-pre-spotrebitelov/o-nas/riesenie-staznosti.
• Riešiť spor mimosúdne - môžete využiť subjekty alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov (ARS), služby mediátora alebo spotrebiteľských a profesijných združení, služby Centra právnej pomoci alebo riešiť spor v rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania, čiže máte možnosť obrátiť sa na tzv. rozhodcovský súd.
• Súdne riešenie sporu
Na záver si dovoľujeme poznamenať, že výklad zákona podaný ministerstvom alebo iným štátnym orgánom nie je právne záväzný, ale môže mať len informačný charakter. V súlade s § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov jedine Najvyšší súd Slovenskej republiky dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(Dátum zverejnenia: 28. 04. 2023)
Dobrý deň. Bola som podvedená nákupom z podvodnej internetovej stránky- podvodným eshopom www.bonky.sk. Z tejto stránky som si objednala detské žlté chodúle za 6,07 eura na základe dobrých aktuálnych recenzií zverejnených na ich stránke, slogany ako viac ako 260 000 spokojných zákazníkov, eshop roka 2021, možnosť sledovať zásielku, online podpora 24/7 atď. Tovar som objednala a zaplatila 2.9.2022 a to, že sa jedná o starých podvodníkov som sa dočítala následne po niekoľkých dňoch. Od 9.9.2022 žiadam okamžite o zrušenie objednávky a vrátenie peňazí. Dopisujem si denno denne s automatom, ktorý kopíruje nezmyselné obchodné podmienky a vôbec nik neodpovedá na podstatu problému. Stránka umožňuje aj reklamáciu tovaru- vypísanie reklamačného formuláru, v prípade, že zásielka nedorazí načas. V mojom prípade som musela čakať do 24.11.2022, kedy som mohla reklamačný formulár odoslať, v tento deň označili, že končí lehota na dodanie tovaru. Moja žiadosť nebola akceptovaná, buď nereagujú alebo len tie automaty. Kontaktovala som už aj predávajúceho na mail (poslali mi nejaký, yiwuwenruitrade@163.com, aj telefónne číslo- nejaké do číny, ktoré sa samozrejme ani nedá vytočiť), ani na tento mail nikto nereaguje, písala som tam v angličtine, že odstupujem od zmluvy, žiadam vrátiť peniaze, aj som stručne opísala svoj problém. Nikto ani slovko. Bola som aj v banke, aby si vyžiadali peniaze, ktoré som uhradila na zdanlivo slovenský účet, ale to by si mohli len za poplatok 10eur. To odmietam zaplatiť, nakoľko som o svojom práve na peniaze presvedčená. Prosím Vás o pomoc. Ide o malý obnos peňazí, ale keď je človek oklamaný a je si svojho práva vedomí, je úplne jedno, či sa jedná o 1 euro alebo 1000 euro. Ďakujem
V súvislosti s Vaším podnetom, ktorý ste nám zaslali 2. decembra 2022, Vám oznamujeme nasledovné:
Vami popisovaná žiadosť sa týka nákupu tovaru cez internet. Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemá v kompetencii všeobecnú ochranu spotrebiteľa pri nákupe tovarov a služieb, ale má v gescii výlučne len ochranu spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb, a to podľa ustanovenia § 7 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy“), podľa ktorého je ústredným orgánom štátnej správy okrem iného pre oblasť financií, daní a poplatkov, zároveň zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie politiky v uvedených a iných oblastiach vrátane politiky finančného trhu a ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb.
Predmetná problematika patrí z hľadiska vecnej pôsobnosti Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, a to podľa ustanovenia § 6 ods.1 písm. g) zákona o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy, podľa ktorého je ústredným orgánom štátnej správy okrem iného pre vnútorný obchod, zahraničný obchod vrátane obchodovania s výrobkami obranného priemyslu a tvorby zahraničnej obchodnej politiky, ochranu spotrebiteľa s výnimkou ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb a koordináciu politiky vnútorného trhu Európskej únie.
Z vyššie uvedeného dôvodu Vám preto odporúčame sa v uvedenej veci obrátiť na daný rezort, resp. kontaktovať Slovenskú obchodnú inšpekciu (ďalej len „SOI“), ktorá je všeobecným orgánom trhového dozoru v ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu, a to podľa zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. SOI okrem iného poskytuje informácie pre verejnosť a upozornenia pre spotrebiteľov v súvislosti s nákupmi cez internet, viď.: https://www.soi.sk/sk/informacie-pre-verejnost/nakupovanie-cez-internet-upozornenie-pre-spotrebitelov-1.soi a zverejňuje prehľad rizikových e-shopov z pohľadu SOI, vrátane Vami popísanej spoločnosti, viď.: https://www.soi.sk/files/documents/info-verejnost/bonky,%20suprisimo.pdf, kde Vám môžu poradiť ako ďalej postupovať.
Pokiaľ ide o spätné vyžiadanie už uhradených finančných prostriedkov za nákup tovaru cez internet v banke s pripísaním prostriedkov na Váš účet, sme toho názoru, že takúto službu Vám banky spravidla vedia poskytnúť pri nedodaní zakúpeného tovaru, avšak ide o bankovú službu, za ktorú si zväčša banka ako samostatný podnikateľský subjekt účtuje poplatok. Je teda na Vás, či takúto službu banky využijete, alebo nie.
Vami popisovaná žiadosť sa týka nákupu tovaru cez internet. Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemá v kompetencii všeobecnú ochranu spotrebiteľa pri nákupe tovarov a služieb, ale má v gescii výlučne len ochranu spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb, a to podľa ustanovenia § 7 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy“), podľa ktorého je ústredným orgánom štátnej správy okrem iného pre oblasť financií, daní a poplatkov, zároveň zabezpečuje tvorbu a uskutočňovanie politiky v uvedených a iných oblastiach vrátane politiky finančného trhu a ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb.
Predmetná problematika patrí z hľadiska vecnej pôsobnosti Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky, a to podľa ustanovenia § 6 ods.1 písm. g) zákona o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy, podľa ktorého je ústredným orgánom štátnej správy okrem iného pre vnútorný obchod, zahraničný obchod vrátane obchodovania s výrobkami obranného priemyslu a tvorby zahraničnej obchodnej politiky, ochranu spotrebiteľa s výnimkou ochrany spotrebiteľa pri poskytovaní finančných služieb a koordináciu politiky vnútorného trhu Európskej únie.
Z vyššie uvedeného dôvodu Vám preto odporúčame sa v uvedenej veci obrátiť na daný rezort, resp. kontaktovať Slovenskú obchodnú inšpekciu (ďalej len „SOI“), ktorá je všeobecným orgánom trhového dozoru v ochrane spotrebiteľa na vnútornom trhu, a to podľa zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. SOI okrem iného poskytuje informácie pre verejnosť a upozornenia pre spotrebiteľov v súvislosti s nákupmi cez internet, viď.: https://www.soi.sk/sk/informacie-pre-verejnost/nakupovanie-cez-internet-upozornenie-pre-spotrebitelov-1.soi a zverejňuje prehľad rizikových e-shopov z pohľadu SOI, vrátane Vami popísanej spoločnosti, viď.: https://www.soi.sk/files/documents/info-verejnost/bonky,%20suprisimo.pdf, kde Vám môžu poradiť ako ďalej postupovať.
Pokiaľ ide o spätné vyžiadanie už uhradených finančných prostriedkov za nákup tovaru cez internet v banke s pripísaním prostriedkov na Váš účet, sme toho názoru, že takúto službu Vám banky spravidla vedia poskytnúť pri nedodaní zakúpeného tovaru, avšak ide o bankovú službu, za ktorú si zväčša banka ako samostatný podnikateľský subjekt účtuje poplatok. Je teda na Vás, či takúto službu banky využijete, alebo nie.
(Dátum zverejnenia: 19.12.2022)
Dividendy vyplatené zo ziskov vykázaných za zdaňovacie obdobie začínajúce sa po 1. januári 2017 podliehajú sadzbe dane 7 %, v prípade daňovníkov nezmluvného štátu 35 %. Rada by som sa opýtala na dôvody, prečo Slovensko ešte stále nemá uzatvorenú dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia s Hongkongom, keď všetky okolité krajiny, vrátane Českej republiky, tak už urobili. Slovenský občania sú tak znevýhodnení ako v investovaní, tak v obchodovaní s touto krajinou. Ďakujem vopred za informáciu, kedy Slovensko plánuje pristúpiť k uzatvoreniu tejto dohody a ak neplánuje, tak prečo.
V nadväznosti na Váš podnet vo veci uzavretia zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s Hongkongom (HK) a sadzby dane uplatňovanej na dividendy plynúce do HK, ktorý bol doručený Ministerstvu financií SR dňa 31. mája 2021, Vám uvádzame nasledovné:
V súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa zvýšená sadzba dane vo výške 35 % uplatňuje na vybrané typy platieb vo vzťahu k daňovníkom nespolupracujúcich štátov zadefinovaných v § 2 písm. x) zákona. Ministerstvo financií SR každoročne pripravuje v nadväznosti na uvedenú definíciu zoznam spolupracujúcich štátov. Na tento zoznam sa uvádzajú štáty, s ktorými Slovenská republika má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo štáty, ktoré sú zmluvnými partnermi medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná. Zo zoznamu sú následne vyradené štáty, ktoré:
- sú uvedené v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo
- neuplatňujú daň z príjmov právnických osôb, alebo
- uplatňujú nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb.
Z uvedeného vyplýva, že zvýšená sadzba dane 35 % sa uplatňuje na štáty neuvedené na tomto zozname Ministerstva financií SR. HK sa na predmetnom zozname pre rok 2022 nachádza, nakoľko je zmluvnou stranou Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sa voči daňovníkom HK neuplatňuje zvýšená sadzba zrážkovej dane vo výške 35 %.
Zoznam je dostupný na webovom sídle Ministerstva financií SR: https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dane-z-prijmu/platne-ucinne-medzinarodne-zmluvy-podla-2-pism-x-zakona-c-595/2003-z-z-zneni-neskorsich-predpisov/.
V nadväznosti na zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia prebiehajú konzultácie medzi SR a HK, avšak predmetná zmluva nepatrí medzi priority MF SR ani pre oblasť uzatvárania medzinárodných zmlúv na obdobie rokov 2022-2023 podľa Správy o vykonávaní medzinárodných zmlúv, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 255 zo 6. apríla 2022.
Na záver si Vás dovoľujeme informovať, že nakoľko ministerstvo nie je oprávnené vykladať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, na to je oprávnený vecne príslušný súd, naše stanovisko k predmetnej veci nie je právne záväzné.
V súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) sa zvýšená sadzba dane vo výške 35 % uplatňuje na vybrané typy platieb vo vzťahu k daňovníkom nespolupracujúcich štátov zadefinovaných v § 2 písm. x) zákona. Ministerstvo financií SR každoročne pripravuje v nadväznosti na uvedenú definíciu zoznam spolupracujúcich štátov. Na tento zoznam sa uvádzajú štáty, s ktorými Slovenská republika má uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní, alebo štáty, ktoré sú zmluvnými partnermi medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a Slovenská republika viazaná. Zo zoznamu sú následne vyradené štáty, ktoré:
- sú uvedené v zozname Európskej únie obsahujúcom štáty, ktoré nespolupracujú na daňové účely, uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie k 1. januáru kalendárneho roka, alebo
- neuplatňujú daň z príjmov právnických osôb, alebo
- uplatňujú nulovú sadzbu dane z príjmov právnických osôb.
Z uvedeného vyplýva, že zvýšená sadzba dane 35 % sa uplatňuje na štáty neuvedené na tomto zozname Ministerstva financií SR. HK sa na predmetnom zozname pre rok 2022 nachádza, nakoľko je zmluvnou stranou Dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach. Z tohto dôvodu sa voči daňovníkom HK neuplatňuje zvýšená sadzba zrážkovej dane vo výške 35 %.
Zoznam je dostupný na webovom sídle Ministerstva financií SR: https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dane-z-prijmu/platne-ucinne-medzinarodne-zmluvy-podla-2-pism-x-zakona-c-595/2003-z-z-zneni-neskorsich-predpisov/.
V nadväznosti na zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia prebiehajú konzultácie medzi SR a HK, avšak predmetná zmluva nepatrí medzi priority MF SR ani pre oblasť uzatvárania medzinárodných zmlúv na obdobie rokov 2022-2023 podľa Správy o vykonávaní medzinárodných zmlúv, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 255 zo 6. apríla 2022.
Na záver si Vás dovoľujeme informovať, že nakoľko ministerstvo nie je oprávnené vykladať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, na to je oprávnený vecne príslušný súd, naše stanovisko k predmetnej veci nie je právne záväzné.
S pozdravom
(dátum zverejnenia: 15. 06. 2022)
Pevne verím že adresujem moju otázku na správny kontakt. Pokiaľ tomu tak nie je, veľmi by som ocenil ak ma nasmerujete na vhodné oddelenie ministerstva financií, ktoré sa bude mojej pripomienke venovať.
Píšem, pretože by som vám rád poukázal na jeden nedostatok v zákone o dani z príjmu. Nedávno som sa vrámci môjho štúdia ACCA venoval českému daňovému systému, v ktorom existuje mechanizmus na zníženie základu dane z príjmu pri predaji nehnuteľnosti, ktorý (podľa môjho názoru) v slovenskej legislatíve chýba. Konkrétne sa jedná o "Uspokojené bytové potřeby", čo v skratne znamená, že daňový poplatník nie je povinný odvádzať daň z príjmu z predčasného predaja svojej nehnuteľnosti pokiaľ nadobudnuté prostriedky preukázateľne využije na kúpu inej nehnuteľnosti v priebehu dvoch rokov od daného predaja. Ospravedlňujem sa za moje "zjednodušené" parafrázovanie českého zákona, no je to jeden z viacerých príkladov viditeľných vo svete, ktorý dáva možnosť ľudom zmeniť svoju situáciu s bývaním a nebyľ limitivaný veľmi neflexibilnými časovými intervalmi (na Slovensku 5-ročnou dobou potrebnou pre oslobodenie od dane).
Myslím že zakomponovanie obdobného dodatku do našich zákonov by bolo správnym krokom, keďže v tomto momente môže byť časť populácia diskriminovaná zdaňovaním svojich "príjmov", ktoré príjmami v skutočnosti nie sú. Ako príklad by som uviedol veľmi súčasnú situáciu s rastúcimi cenami nehnuteľností. Pokiaľ sa vlastník nehnuteľnosti na mieste A potrebuje presťahovať na miesto B skôr ako po uplynutí piatich rokov of kúpy nehnuteľnosti na mieste A, a má potrebu predať svoje býbanie na mieste A a nadobudnúť nové býbanie v mieste B, je povinný zaplatit daň z príjmu nehnuteľnosti v mieste A ale nemá umožnené znížiť základ dane o náklady vynaložené na nákup nehnuteľnosti na mieste B. Predstavte si, že cena nehnuteľností na oboch miestach je identická, e.g. 200,000 Eur, ale pred tromi rokmi boli ceny týchto nehnuteľností 170,000 Eur (tento príklad je podľa môjho názoru ešte veľmi poddimenzovaný a nárast cien bol výraznejší). Pri súčasných zákonoch sa daňový poplatník dostane do situácie kde bude povinný odviesť daň z príjmu z predaja nehnuteľnosti zo základu 30,000 Eur, pričom 30,000 Eur nepredstavuje na trhu s nehnuteľnostami žiaden zisk, jedná sa len plošné zvýšenie cien. Týmto dostáva štát daňovníka do situácie, v ktorej je nútený vynaložiť nemalé finančné prostriedky na to, aby mohol bývať na tej istej úrovni ako na mieste A. Ako môžete vidieť, nejedná sa o žiadnu špekuláciu či investície s viacerými nehnuteľnosťami. Ide o bežnú situáciu, relokáciu, kde je majiteľ nehnuteľnosti trestaný nastavením daňového systému za zmenu svojho bydliska.
Som presvedčený, že súčasné znenie zákonov s touto situáciou nepočíta, a preto je určitá skupina obyvateľstva postihovaná zdaňovaním, ktoré nie je logické. Veľmi by som ocenil, pokiaľ by bolo možné viesť dlhší rozhovor na túto tému. Podobná úprava zákona je komplexná a môže viesť k zneužívaniu daňových výhod pri špekulatývnych obchodoch, ale verím, že podobne ako v iných krajinách, ako napr. ČR, bude takémuto konaniu možné zabrániť. Vopred ďakujem za váš čas a odpoveď. Dúfam že bude túto chybu v systéme možné napraviť čím skôr.
Príloha:
Zákon CR o daniach z príjmu - https://www.epi.sk/zzcr/1992-586
Interpretácia CR zákona - https://www.finance.cz/zpravy/finance/29110-budete-platit-dan-z-prijmu-z-prodeje-nemovitosti/#bytova-potreba
Zákon CR o daniach z príjmu - https://www.epi.sk/zzcr/1992-586
Interpretácia CR zákona - https://www.finance.cz/zpravy/finance/29110-budete-platit-dan-z-prijmu-z-prodeje-nemovitosti/#bytova-potreba
Dovoľte nám poďakovať za Váš podnet, ktorý dôsledne zvážime. Jednou z úloh Ministerstva financií Slovenskej republiky je aj prehodnocovať jednotlivé ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) s cieľom zefektívniť a zjednodušiť daňový systém, zabezpečiť vyššiu právnu istotu a v neposlednom rade aj odbúrať nadmernú administratívnu záťaž daňovníkov. Preto nevylučujeme, že predmetom posúdenia bude aj Vami navrhovaná legislatívna zmena v oblasti oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľnosti, ktorej vzorom môžu byť schémy využívané v iných krajinách. Avšak momentálne nevieme garantovať, či budú prijaté konkrétne závery v tejto oblasti, a ak áno, v akom časovom horizonte by boli premietnuté do zákona o dani z príjmov pri zohľadnení kvantifikácie vplyvov na rozpočet verejnej správy.
(dátum zverejnenia: 22. 02. 2022)
Prosím, prečo som doposiaľ nedostal finančný bonus za sprostredkovanie očkovania aj keď mi sms a e.mal o tom, že mám nárok na sprostredkovateľský bonus prišiel už 18. novembra 2021 a dostanem ho do 30 dní. Čo s tým ?
Odpoveď na Vašu otázku Vám bude odoslaná konkrétnym vnútorným útvarom Ministerstva financií Slovenskej republiky priamo na e-mail, ktorý ste zadali vo formulári, keďže v takýchto prípadoch ide spravidla o individuálne riešenie, pri ktorom môže dôjsť k spracúvaniu osobných údajov. Zverejnenie odpovede na portáli bude možné len v prípade, ak pôjde o všeobecnú odpoveď bez uvedenia osobných údajov.
(dátum zverejnenia: 09. 02. 2022)