Poistenie
Dobrý deň, V rámci preventívnej prehliadky, ktorú hradí poisťovňa u zmluvného poskytovateľa zdravotnej služby mal som zaplatiť 10 eur za laboratórne vyšetrenie krvi a sedimentu a ďalších 25 eur po vystavení nálezu, bez vysvetlenia. Na vyšetrenie za úhradu resp. službu súvisiacu s vyšetrením som nebol upozornený. Nedostal som doklad o zaplatení a tak ani po zaplatení mi nie je jasné účel platby. Vychádzajúc z dostupných informácií, poplatok za laboratórne vyšetrenie, ktoré je tiež hradené poisťovňou v rámci preventívnej prehliadky som nadobudol dojem že doklad o zaplatení mi nebol vydaný úmyselne aby platba nemusela byt priznaná a mohla byť opakovane vyúčtovaná poisťovni bez rizika dokázania platby pacientom. Mám snahu objasniť účel platby u lekára a vyjasniť úkony v rámci preventívnej prehliadky u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, dodatočne vyžiadať doklad o zaplatení 35 Eur podľa aktuálneho cenníka. Predpokladám však úmyselné konanie, preto aj získanie dokladu môže byť neúspešné. Ako potom podať konkrétny podnet? Ďakujem za ozrejmenie.
V súvislosti s Vaším podnetom týkajúcim sa poskytovania zdravotnej starostlivosti a ich poplatkov, si Vám dovoľujeme zaslať nasledovné stanovisko:
Povinnosti súvisiace s prijímaním tržby za predaj tovaru alebo poskytovania služby upravuje zákona č. 384/2025 Z. z. o evidencii tržieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 18 ods. 1 predmetného zákona kontrolu dodržiavania ustanovení tohto zákona vykonáva orgán finančnej správy.
Z dôvodu, že Vaša otázka sa týka hradenia poplatkov pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti a s tým spojených poplatkov pri vyúčtovaní zdravotnej poisťovni, odporúčame Vám v prvom rade obrátiť sa s Vaším podnetom na zdravotnú poisťovňu, v ktorej máte uzatvorené zdravotné poistenie, resp. na Finančnú správu, ktorá sa okrem iného zameriava aj na preverovanie evidencie tržieb a vydávania pokladničných dokladov.
Pre informáciu Vám zasielame link na Finančnú správu SR https://www.financnasprava.sk/sk/kontakt kde sú uvedené aj e-mailové kontakty a adresa pre písomnú komunikáciu.
S pozdravom
(Dátum zverejnenia: 11. februára 2026)
Dobrý deň, dovoľte mi požiadať vás o správnosť postupu pri podávaní výpovede poštou pre poistnú zmluvu ako fyzická osoba pre PZP, ak posledný deň na výpoveď poistnej zmluvy pripadne na štátny sviatok alebo víkend.
Ako je potrebné v tomto prípade ideálne postupovať a stačí, že je doručená výpoveď prostredníctvom pošty do poisťovne nasledujúci pracovný deň po poslednom možnom dni termíne podľa OZ -t.j. najneskôr 6 týždňov pred výročným dňom?
Je potrebné podať/doručiť výpoveď do poisťovne o deň skôr ako nastane víkend a/alebo štátny sviatok? Je povinnosťou poisťovne na PZP akceptovať výpovedˇ takto doručenú písomnú výpoveď najbližší pracovný deň ?
Biba.
Ďakujeme Vám za zaslanie dopytu.
Úvodom je potrebné uviesť, že zánik povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) je síce upravené aj v zákone č. 381/2001 Z. z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla(ďalej len „zákon o PZP“), avšak počítanie lehôt je upravené, ako správne uvádzate, v Občianskom zákonníku a teda je v kompetencii Ministerstva spravodlivosti sa k tejto téme vyjadriť.
Napriek tomu Vám uvedieme náš názor, podľa ktorého sa v tomto prípade nejedná o procesnoprávnu lehotu, ale o hmotnoprávnu lehotu. Pri hmotnoprávnych lehotách musí byť úkon spravidla učinený tak, aby sa v rámci lehoty reálne dostal do dispozičnej sféry adresáta, t.j. výpoveď má byť doručená pred uplynutím poistnej doby, bez ohľadu na to, či je tým dňom víkend alebo štátny sviatok.
Aj keď otázku kladiete pre situáciu podávania výpovede poštou, je možné tento akt uskutočniť aj prostredníctvom elektronickej pošty, kedy potvrdenie o doručení správy je považované za dostačujúce na preukázanie včasného podania výpovede.
S pozdravom
Dobrý deň, od 1.08.2024 po nadobudnutí účinnosti novely zákona o PZP nie je možné poistiť na PZP vozidlo s vývoznými značkami v žiadnej poisťovni. Prosím ako riešiť túto situáciu ? má NBS kompetenciu určiť poisťovateľa a ak áno za akých podmienok. Ďakujem za zverejnenie odpovede resp. riešenie situácie.
Ďakujeme za zaslanie dopytu. Z podania však nie je zrejmý dôvod, na základe ktorého uvádzate vo svojom dopyte, že nie je možné poistiť vozidlo na PZP v žiadnej poisťovni. Spomenutá novela zákona č. 381/2001 Z. z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene neobmedzila doterajší systém poistenia vozidla pri vývoze. Nastala len menšia zmena, týkajúca sa zvýšenia flexibility ohľadom možností vývozcu (viď napr. § 2 písm. o) bod 5.). Táto zmena nebola výrazná a určite nezakázala ani neznemožnila uzavretie poistenia pri vývoze vozidla. MF SR ani neeviduje žiadne iné podnety od poisťovní, resp. iných osôb v tejto veci.
V prípade, že nám bližšie ozrejmíte svoj názor, radi sa Vášmu podnetu budeme opäť venovať.
Dobrý deň,
v NRSR je novela zákona o PZP ( ČPT 220). Ak bude prijatá novela v predloženom návrhu novely, nebudem už musieť ako spotrebiteľ na finančnom trhu odpovedať na otázky o spôsobení (mojich) poistných /škodových udalostí ako držiteľa v dotazníkoch poisťovne /porovnávačov poistenia PZP a/alebo KASKA za posledných 10,8, 5 ... atd rokov ? Bude nejaké usmernenie zo strany MFSR resp. NBS k zrušeniu používania týchto otázok zo strany poisťovní, nakoľko ako spotrebiteľ na finančnom trhu nemám možnosť si overiť spätne na posledných 10 rokov údaje o mojej škodovosti, ktoré sa vedú v registri škôd/ resp. poistných udalostí ? Prosím do budúcna/blízkej budúcnosti riešiť legislatívne zo strany MFSR mať možnosť si aj za poplatok získať relevantné údaje z registra ( tak ako je to možné dnes z Registra bankových či nebankových subjektov / úvery )
Povinné zmluvné poistenie motorového vozidla je upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o PZP“).
Register Slovenskej kancelárie poisťovateľov v zmysle § 25 zákona o PZP slúži na účely poisťovní pri overovaní údajov poskytnutých poistníkmi pri uzatváraní poistných zmlúv a predchádzaní poistným podvodom. Nie je primárne určený pre potreby verejnosti s výnimkou prípadov, ak poškodený pri vzniku škodovej udalosti potrebuje získať údaje o motorovom vozidle, ktorým mu bola škoda spôsobená. Prijatím novely zákona nedochádza k žiadnej vecnej zmene v súvislosti s fungovaním registra.
Ministerstvo financií SR (ďalej len „ministerstvo“) ani Národná banka Slovenska nie sú oprávnené zasahovať do procesu uzatvárania poistných zmlúv, pokiaľ ide o požiadavky poisťovní na údaje, ktoré sú pre poisťovne potrebné napr. v súvislosti so správnym výpočtom výšky poistného. Každý poistený má však možnosť získať informácie o svojom škodovom priebehu na základe § 11 ods. 4 zákona o PZP, podľa ktorého mu poisťovateľ do 15 dní po zániku poistenia automaticky vydá doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti alebo na základe žiadosti poisteného podľa § 10 ods. 6 zákona o PZP.
Na základe nariadenia EÚ na účely preukazovanie škodového priebehu poistenia zodpovednosti bude slúžiť formulár, ktorý bude jednotný a akceptovaný vo všetkých štátoch EÚ.
Na záver uvádzame, že vyššie uvedené stanovisko ministerstva vychádza z Vami uvedených skutkových okolností a nie je právne záväzné, nakoľko ministerstvo nie je oprávnené vykladať ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, na to je oprávnený vecne príslušný súd.
(dátum zverejnenia: 08.07.2024)
Dobrý deň, do 23.12.2023 by mala byť implementovaná Smernica MID do slovenského práva. Určite sa to nestihne. Aký výklad práva si môže uplatniť ako poškodený v rámci PZP škody v prípade škodu po 23.12.2023 ? Sú poisťovne plniť po 23.12.2023 podľa Smernice odškodenenia pre poškodených nielen čo sa týka limitov súm stanovených smernicou ? Aké odporúčania mi môžete poskytnúť ako poškodenému po 23.12.2023 ako legislatívny orgán pre daný zákon ? ďakujem vopred za odpoved.
Do 23. júna 2023 sa mal zriadiť alebo poveriť orgán, ktorý bude zodpovedný za uzavretie dohody s orgánmi poskytujúcimi náhrady poškodeným v prípade platobnej neschopnosti poisťovne v iných členských štátoch. Na základe v súčasnosti platného zákona je už na území Slovenskej republiky zriadený a funkčný subjekt, ktorý poskytuje náhrady poškodeným v prípade platobnej neschopnosti poisťovne, a to Slovenská kancelária poisťovateľov. Zároveň do 23. júna 2023 mala Komisia prijať vykonávacie nariadenie k smernici, ktorého predmetom má byť jednotný vzor formulára preukazujúceho celkový škodový priebeh poistenia zodpovednosti, ktoré však do tohto času ešte nebolo Komisiou prijaté.
Všetky ostatné časti smernice by mali byť transponované do 23. decembra 2023 novelou zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“). Vzhľadom na konanie predčasných volieb v SR a s tým súvisiace pozastavenie legislatívnych procesov v tomto roku, ako aj na absenciu vykonávacieho nariadenia k smernici, nebolo možné v podmienkach Slovenskej republiky prebratie celej smernice do zákona o PZP v stanovenej lehote.
K Vašej konkrétnej otázke uvádzame, že v prípade škody uplatňovanej z PZP po 23. decembri 2023 sa na území Slovenskej republiky postupuje v zmysle platných zákonov, t. j. zákona o PZP a nie je právne možné postupovať priamo podľa ustanovení smernice. To bude možné až potom, keď nadobudne účinnosť novela zákona o PZP, v ktorej bude smernica transponovaná. V súčasnosti je novela zákona o PZP v legislatívnom procese a transpozícia smernice je plánovaná v čo najkratšom čase. Maximálne výšky na náhradu škody z PZP však považujeme aj za súčasného stavu za dostačujúce, takže nepredpokladáme, že by akýkoľvek poškodený v PZP mal problém s úhradou vzniknutej škody.
